Chalil Džibrán – O dávaní

15. 1. 2008

Dávate málo , ak dávate len zo svojich
majetkov
Len ak dávate zo seba samých, vskutku
dávate.
Veď čo iné je váš majetok než veci, ktoré
zhromažďujete v obave, že by ste ich zajtra
Azda mohli potrebovať?
Ale čo prinesie zajtrajšok bedlivému psovi,
ktorý, idúc za pútnikmi do svätého mesta, zahrabáva
kosti do piesku púšte bez stopy?
A či nie je strach z núdze núdza sama?
či strach zo smädu, keď je vaša studňa plná,
nie je smädom, ktorý nikdy neuhasíte?

Sú takí, ktorí dávajú málo z toho množstva,
čo majú a robia to preto, aby si to iný všimli.
Ale či netušia, že táto ich planá túžba nemá nič
spoločného so šľachetnosťou?
A sú takí, čo majú málo a dávajú všetko.
Toto sú tí, čo veria v štedrosť života a ich truhlica nie je nikdy prázdna.
Sú aj takí, ktorí dávajú s radosťou a radosť
im je najvyššou odmenou.
A sú takí, pre ktorých dávať je utrpením
a toto utrpenie je ich krstom.
Sú však aj takí, ktorí dávajú a nepociťujú
pritom bolesť, nehľadajú radosť, ani si neuvedomujú
že konajú šľachetne,
dávajú tak, ako myrta, čo v údolí vydychuje
svoju vôňu do šíreho sveta.
Ich rukami sa prihovára Boh a ich očami sa
usmieva na Zem.

Je dobré dávať keď nás o to žiadajú, ale je
lepšie dávať bez vyzvania, vidiac potrebu.
A pre šľachetnú bytosť je hľadanie toho, kto
by prijal jeho dary, väčšou radosťou než
darovanie samo.
A či jestvuje niečo, čo by ste nedali?
Všetko čo máte bude raz rozdané.
Preto dávajte teraz, aby obdobie dávania
patrilo vám, a nie vaším dedičom.

Často hovoríte: Vďačne dám, ale len tým,
čo si to zaslúžia
Stromy vo vašich záhradách tak nezmýšľajú
ani stáda na vašich pasienkoch.
Dávajú, aby žili, lebo nedať znamená
zahynúť.
Veď ten, kto je hoden svojich dní a svojich
nocí, je hoden dostať úplne všetko.
A ten kto si zaslúži piť z oceánu Života, ten
si môže naplniť malú čašu aj z vášho
potôčika.
A čo je väčšou zásluhou, než odvaha
dostávať dôstojne, nezištne a s láskou?
A kto ste, že by si ľudia pred vami mali trhať
hruď a odhaľovať svoju hrdosť, aby ste videli
ich mravnú hodnotu nahú a ich hrdosť
pokorenú?
Najprv sa sami staňte darcami a nástrojmi dávania.
lebo vedzte, že v skutočnosti je to život, čo
dáva životu- a nie vy.Čo ako si nahovárate, že
ste darcami, ste len obyčajnými svedkami dávania.

A vy ktorí prijímate- a prijímame všetci-
neberte na seba bremeno vďačnosti, aby ste
nenaložili priveľké jarmo na seba i na toho
kto dáva.
Radšej vzlietnite vedno s darcom na jeho
daroch ako na krídlach
lebo priveľmi myslieť na svoju zaviazanosť
Je to isté ako pochybovať o veľkosti
toho, komu je dobroprajná Zem matkou
a Boh otcom.

Zverejnil jaro  

0 komentárov:

Zverejnenie komentára