Optimista

Sokrates (* asi 469 pred Kr., Atény – † 399 pred Kr., Atény) bol starogrécky filozof, tvorca osobitného štýlu/typu filozofovania, ktoré sa opiera o dialóg.

Sokrates bol synom sochára Sofroniska a babice Fainarety. Sokrates sa spočiatku zaoberal filozofiou prírody a matematikou, ktorú zanechal pravdepodobne pod vplyvom Anaxagora. Sokrates si v Aténach získal značnú autoritu; jej posilnením bola aj odpoveď delfskej veštkyne, ktorá ho uznala prinajmenej za veľmi múdreho. To ho ešte viac pripútalo k Aténam, k aténskej kultúre a k duchovnému životu, ktorého prejavom bola v tých časoch činnosť sofistov. A oni boli - i keď nepriamo - aj jeho prvými učiteľmi dialektiky a metódy filozofovania. Tu v Aténach Sokrates pôsobil ako moralista a politik, pokúšal sa o reformu demokratického zriadenia, ktoré odsudzoval, a tomuto cieľu mala slúžiť aj jeho metóda a filozofia. Opozícia proti vtedajšej aténskej demokracii bola príčinou procesu proti Sokratovi, ba aj rozsudku smrti nad ním. Sokrates nezanechal písané dielo, jeho filozofia je známa z Platónových dialógov, zo Spomienok Xenofonta a z krátkych zmienok u Aristotela.

Sokrates sa odvrátil od príbehov mýtu, ktoré sa mu zdali prázdne a nezmyselné, ak neposkytujú to najdôležitejšie: naplnenie výroku delfskej veštiarne „poznaj sám seba“. Namiesto viery v to, čo rozpráva mýtus, musí mudrc odhaliť pravdu v sebe samom.
zdroj: Wikipedia

Preslávené výroky:

Viem, že nič neviem.

Koľko je vecí, ktoré nepotrebujeme.

Skutočná múdrosť je poznanie vlastnej nevedomosti.

Kto sa vie zbaviť prebytočného, je najbližšie k bohom

Kto chce hýbať svetom, musí pohnúť najskôr sám sebou.

Nie je choroba milovať, ale nemilovať.

Radosť musíme čerpať zo seba nie z iných.

To, čo chceme povedať, by malo prejsť tromi bránami: bránou pravdy, bránou dobroty, bránou úžitku. Ak to, čo chceš povedať, nie je pravdivé, dobré ani užitočné, potom je lepšie nechať si to iba pre seba.

A jeden príbek, ktorý mám uložený ale neviem odkiaľ. Tak nemôžem uviesť ani odkaz na autora.

Jeden mladý človek ktorý veľmi túžil po úspechu sa opýtal Sokrata na tajomstvo úspechu. Sokrates na to odvetil, že ak chce poznať naozajstné tajomstvo úspechu, tak sa s ním stretne na druhý deň pri rieke. Na druhý deň sa aj stretli.
Sokrates požiadal mladého muža, aby spolu kráčali po vode asi do stredu rieky. Voda im stúpala od členkou hore a keď boli až po krk vo vode, Sokrates z ničoho nič stiahol mladíka pod vodu a vôbec ho nepustil. Mladý muž sa bránil, ako len mohol, ale Sokrates bol silnejší. Držal ho tam dosť dlhú dobu a potom ho pustil. Telo sa vynorilo a z celej sily sa poriadne nadýchol.
Sokrates sa ho opýtal: “Po čom si najviac túžil, keď si bol pod vodou?” a muž mu odpovedal “Po vzduchu.” Nato mu Sokrates povedal: “To je to najväčšie tajomstvo úspechu. Úspešným budeš vtedy, ak po ňom budeš túžiť tak, ako si túžil po vzduchu. Žiadne iné tajomstvo neexistuje.”